Cres, popri Krku najväčší jadranský ostrov, je skutočným lákadlom pre milovníkov prírody, na ktorých tu čaká skutočná klenotnica rastlinných a živočíšnych druhov s neobyčajným bohatstvom endemitov. Na Crese je tiež jedno z posledných miest výskytu vzácneho vtáka – supa bielohlavého.  

Pre milovníkov pobytu v prírode sa na samom pobreží ponúka ubytovanie v súkromných apartmánoch a kempingoch, ďalej niekoľko potápačských centier a sladkovodné jazero "Vrana" – prírodný fenomén ostrova. Úroveň vody v ňom je vyššia ako morská hladina a dno dosahuje hĺbku 74 m pod morskou hladinou. Osady Lubenice, Osor, Beli a Cres sú skutočnou idylou pre priaznivcov rurálnej a stredovekej architektúry, ekoprojektov, zaujímavých festivalov…

Ostrov je aj rajom jachtárov – každoročne sa tu konajú regaty – majstrovstvá sveta, Európy, Mediteránu, ale aj Chorvátska a Jadranu. Cres je príležitosťou na zážitok v lone pôvodnej prírody!

(ZDROJ:CROATIA.HR)

 

Starobylé mestečko na západnom pobreží rovnomenného ostrova a administratívne stredisko ostrova, 2 300 obyv.

Mestečko Cres leží 26 km od trajektového prístavu v Porozina (trajekt z pevniny - z Brestova), 4 km od trajektového prístavu v Merag (trajekt z ostrova Krk - z Valbisek). V posledných desaťročiach vyrástlo vo veľmi obľúbené letovisko. Hotelový komplex leží stranou mestečka. Stará časť mestečka sa rozvíjala v rámci a pod ochranou hradieb, nová mimo hradby.

Mestečko Cres je rozložené pri hlbokom rovnomenný zálive, chránenom okolitými kopcami a je oddávna známe svojim bezpečným prístavom. Širšie okolie mestečka je najúrodnejšie a intenzívne poľnohospodársky využívanou časťou ostrova. Úrodná pôda a blízkosť Vranského jazerá s dostatkom vody umožňuje úspešné pestovanie predovšetkým viniča, zeleniny a ovocia, ďalej olivovníkov. Rozvinutý je aj rybolov a stavba lodí.

Mestečko je osídlené už od pradávna (pozostatky ilyrských - liburnských sídiel hlavne na návrší sv.Bartoloměje). Za Rimanov tu bola založená tzv Republica Crepsa, po príchode Chorvátov v 10.storočí. sa ostrov dostal skoro pod benátsku nadvládu, ktorá po pomerne krátkej prestávke v 14. a 15.stol. trvala až do konca 18.stor., od r. 1813 ovládali Cres po 100 rokov Rakúšania. Po 1.svetovej vojne presadili Taliani pričlenenie celého ostrova Cres i Lošinja k Taliansku. Od r. 1943 je ostrov po práve chorvátsky.

Cres má mestský štatút už od 14. stor. Za Benátčanov, v pol.15.stol. sa stal Cres administratívnym centrom ostrova a sídlom benátskej správy pre ostrovy Cres a Lošinj. Skôr, už za Rimanov, bol správnym strediskom Osor, ktorý potom veľa stratil na význame.

Ako správne stredisko ostrova bol Cres v 16. a 17. stor. Benátčanmi novo opevnený. Toto opevnenie sa čiastočne zachovalo. Tvárnosť mestečka formovala benátska gotika a najmä renesancie. Vysokými domy a hustou spleťou krivolakých uličiek pôsobí Cres romanticky. Vďaka odľahlosti sa jeho starobylý ráz dochoval len málo narušený.

Staré mesto je zjavná na pomerne malý priestor, obklopujúce malý vnútorný mestský prístav Mandrać (pre člny a loďky) v závere zálive, z vonkajšej strany je zovreté mestským opevnením, z ktorého sa dodnes zachovalo cca 200 m hradieb s valcovou vežou a dve renesančné mestské brány (hradby pochádzajú zo 16.-17.stor.). Na miniatúrnych námestiach av úzkych uličkách sa zachovali početné staré domy, paláce a sakrálne stavby.

Najviac historických stavieb je sústredených okolo Mandraće, kde je oi Mestská brána (Gradska vráta) s hodinovou vežou a vedľa nej mestská lodžia (Gradska lôžka) - obe z 15.-16.storočia., Ďalej budova městskéhio špýchar (fontik) z 15 . stor., teraz hotel. Za špýchar na malom námestíčku stojí najkrajšia budova Crese, goticko-renesanační palác šľachtickej rodiny Petris, zvanej Arsan (15.stol.), V ktorom je možné navštíviť veľmi hodnotné zbierky Creského múzea (archeologické, pletencové ornamenty, ikony a sochy a i.).

Mestskou bránou sa od Mandraće dôjde na malé námestie s gotickým kostolom P. Márie (Sv.Marija) z 15.stol. s oddelenou novšie zvonicou. Na susedné fare je malá zbierka s niekoľkými cennými originálmi (oi A. Vivariniho Sv.Šebestián sa svätci). Hlavné ulicou (smerom k juhu) sa možno dostať k románskemu kostolíku patróna Cres sv.Izidora (Sv.Sidar) s hodnotným mobiliárom. Ribarska ulice dovedie k zrúcaninám gotického paláca tunajších patricia Rodinisů z 15.stol.

Návštevník Crese by si nemal nechať ujsť prehliadku františkánskeho kláštora, stojaceho pár minút východným smerom za hradbami starého mesta. Kláštor pochádzajúci zo 14.stor. má dve krížové chodby a cenný interiér kostola i kláštora - zbierky gotických plastík, historického nábytku a predovšetkým starých výtlačkov (kódexy, inkunábule). Je tu uložená najstaršia chorvátska kniha vytlačená v hlaholike na chorvátskom území tzv hlaholský misál, tlačený v Senj z r. 1494 (podrobnejšie tematický článok: Hlaholika a hlaholské pamiatky).

Pekné kúpanie prakticky pozdĺž celého pobrežia zálivu, užšie pláže (okruhliaky, štrk, kamene), tienené vegetáciou, pláže sú miestami doplnené betónovými a trávnatými plochami. Pozvoľný vstup do mora, vhodný aj pre deti. Pláž autokempu Kovačine bola vyznamenaná tzv Modrou vlajkou (pozri aktualita: Ocenenie pre pláže a jachtárske prístavy - mariny "Modrej vlajky 2010"). Príjemné je i kúpanie na neďalekom malom ostrovčeku. U kempu Kovačine je nudistická pláž.

Starú, veľmi dobrú tradíciu má tunajšie potápačská škola (kurzy všetkých stupňov). Pre potápanie sú v tunajších čistých vodách veľmi dobré podmienky, rovnako ako k morskému rybolovu, windsurfingu, jachtingu. Tunajšie pobyty bývajú napospol zamerané na vodné športy. Cres má medzi vyznávačmi týchto športov dobré meno. Marina Cres na okraji mestečka. Dobrá možnosť požičať si športové potreby, čln, jachtu (tematický článok: Návrh dvoch trás pre jachting v oblasti Kvarnerských ostrovov). V Crese sa koná regata Cres-Cup.

Z ostatných športov sa tu pestuje hlavne tenis, stolný tenis, minigolf. Cyklistika (podrobnejšie tematický článok: Cyklistické trasy v oblasti Kvarneru).

peší výlet k niekdajšej pustovni sv.Blažeje (Sv.Blaž) neďaleko rovnomenného myse (Rt Sv.Blaž) - severozápadne od mestečka Cres. Cesta vedie okolo kostolíka sv.Salvátora (Sv.Salvator) nad západným pobrežím ostrova (krásna krajina a výhľady) a rovnakou trasou zasa späť - 12 km. Kto sa nechce vracať rovnakou cestou, môže od pustovne pokračovať k severovýchodu na vrch Velo Gračište (562 m) a odtiaľ k potom cez vrch Jesenovac (543 m) späť do Crese - táto varianta je oveľa náročnejšie.

(ZDROJ:CHORVATSKO.SK)

  • Dovolenka v Cres, Chorvátsko  - O Cres - Obrázok 1
  • Dovolenka v Cres, Chorvátsko  - O Cres - Obrázok 2